Život Prešova
online
online
Pred 75 rokmi sa narodil legendárny brankár Vladimír Dzurilla
02.08.2017 Bratislava
Bratislava 2. augusta (TASR) - Najlepší slovenský hokejista 20. storočia Vladimír Dzurilla by sa dnes dožil sedemdesiatich piatich rokov. Brankár, ktorého bývalému Česko-Slovensku závidel hokejový svet, sa narodil 2. augusta 1942 v Bratislave ako druhé z troch detí. Vyrastal na bratislavskom sídlisku Nová Doba blízko Tehelného poľa. Prvou bránkou, do ktorej sa postavil, bola futbalová. Hokejovú kapitolu začal písať ako brankár pozemného hokeja v klube Kovosmalt Petržalka.
"Vlada Dzurillu sme objavili v Petržalke, kde hrával ako brankár pozemného hokeja. A tak sme dohodli prestup do Slovana, stál nás tri hokejky a desať pukov," zaspomínal si na objavenie budúcej brankárskej hviezdy jeho kamarát a hokejová legenda Jozef Golonka: Z Petržalky prestúpil Dzurilla v roku 1957 do Slovana Bratislava, kde za dorast odchytal len rok a pol, pretože ako sedemnásťročného ho tréner Ladislav Horský "vytiahol" do A-mužstva. V Slovane nakoniec pôsobil až do roku 1973. Ďalších päť sezón odchytal v brnianskom Zetore a nemeckých tímoch Augsburger EV (1978-1979) a SC Riessersee (1979-1982).
Ako člen reprezentácie Československej republiky (ČSR) a Československej socialistickej republiky (ČSSR) odchytal 172 zápasov (niektoré zdroje udávajú počet 139), vo federálnej hokejovej lige odohral 19 sezón a nastúpil na 571 zápasov.
Získal najväčší počet medailí spomedzi slovenských hokejistov, zúčastnil sa na 10 MS, trikrát získal titul majstra sveta (v roku 1972 v Prahe, 1976 v poľských Katoviciach a v roku 1977 vo Viedni), trikrát získal striebro a štyrikrát bronzovú medailu. V roku 1965 ho direktoriát majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji vo Fínsku, vo veku necelých 23 rokov, zvolil za najlepšieho brankára turnaja.
Ako reprezentačný brankár sa zúčastnil na troch zimných olympijských hier. V roku 1964 v rakúskom Innsbrucku získal ako reprezentant ČSR bronz, vo francúzskom meste Grenoble v roku 1968 ako reprezentant ČSSR striebornú medailu a v rolu 1972 v japonskom Sappore opäť bronz.
Hokejové tribúny nadchýnal brilantne vybrúseným štýlom, bleskurýchlou lapačkou a železnými nervami. Bol povestný svojím pokojom, ktorý prenášal aj na spoluhráčov. Aj vďaka týmto vlastnostiam podľa viacerých hokejových odborníkov predbehol svoju dobu.
"Macík", ako Dzurillu prezývali, bol známy aj svojím rebelstvom. Demonštroval ho počas majstrovstiev sveta v Štokholme v roku 1969, na ktorých ČSSR získala bronzovú medailu. V zápase so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) si na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy na drese prelepil spolu so spoluhráčmi Janom Havlom a Jaroslavom Holíkom komunistickú hviezdu v štátnom znaku.
Mimoriadnymi výkonmi upútal (v tom čase už 34 ročný) na I. ročníku Kanadského pohára 9. septembra 1976 v Montreale, keď v súboji s domácimi "javorovými listami" v prvom zápase vychytal domáce hviezdy akými boli Phil Esposito, Bobby Orr, Bill Barber či Bobby Clarke. Zneškodnil 29 striel a Československo tak jeho zásluhou vyhralo 1:0.
Celý svet vtedy obletela snímka, ako si s domácim kanadským brankárom Roggie Vachonom po zápase priateľsky vymieňali dresy. Stalo sa tak po prvý raz v histórii a Dzurilla sa stal z večera na ráno v kolíske hokeja Kanade jednou z najjagavejších hokejových hviezd. "Mister Zero", ako ho po stretnutí nazývali zámorskí komentátori, dostal okamžite ponuky od viacerých tímov NHL, všetky však odmietol.
Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner v Slovane a nemeckom klube Düsseldorf EG. Dzurilla zomrel na zlyhanie srdca 27. júla 1995 v nemeckom Düsseldorfe vo veku 53 rokov. V roku 1998 ho uviedli do Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (International Ice Hockey Federation - IIHF), 30. novembra 2002 aj do Siene slávy slovenského hokeja. Na prelome tisícročí ho vyhlásili za víťaza ankety Slovenský hokejista 20. storočia a v ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil tretie miesto. V roku 2007 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil in memoriam Pribinov kríž I. triedy - za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
Na jeho počesť sa každoročne v Bratislave koná mládežnícky hokejový turnaj Memoriál Vlada Dzurillu, ktorý organizuje klub Slovan Bratislava a v Piešťanoch februárový prestížny medzinárodný Turnaj Vlada Dzurillu, ktorý organizuje Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) pre reprezentácie do 18 rokov. Meno slovenskej hokejovej legendy nesie aj každoročne udeľovaná cena pre najlepšieho brankára v rámci ankety Zlatý puk. Jeho meno nesie aj zimný štadión v bratislavskej mestskej časti Ružinov.
"Vlada Dzurillu sme objavili v Petržalke, kde hrával ako brankár pozemného hokeja. A tak sme dohodli prestup do Slovana, stál nás tri hokejky a desať pukov," zaspomínal si na objavenie budúcej brankárskej hviezdy jeho kamarát a hokejová legenda Jozef Golonka: Z Petržalky prestúpil Dzurilla v roku 1957 do Slovana Bratislava, kde za dorast odchytal len rok a pol, pretože ako sedemnásťročného ho tréner Ladislav Horský "vytiahol" do A-mužstva. V Slovane nakoniec pôsobil až do roku 1973. Ďalších päť sezón odchytal v brnianskom Zetore a nemeckých tímoch Augsburger EV (1978-1979) a SC Riessersee (1979-1982).
Ako člen reprezentácie Československej republiky (ČSR) a Československej socialistickej republiky (ČSSR) odchytal 172 zápasov (niektoré zdroje udávajú počet 139), vo federálnej hokejovej lige odohral 19 sezón a nastúpil na 571 zápasov.
Získal najväčší počet medailí spomedzi slovenských hokejistov, zúčastnil sa na 10 MS, trikrát získal titul majstra sveta (v roku 1972 v Prahe, 1976 v poľských Katoviciach a v roku 1977 vo Viedni), trikrát získal striebro a štyrikrát bronzovú medailu. V roku 1965 ho direktoriát majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji vo Fínsku, vo veku necelých 23 rokov, zvolil za najlepšieho brankára turnaja.
Ako reprezentačný brankár sa zúčastnil na troch zimných olympijských hier. V roku 1964 v rakúskom Innsbrucku získal ako reprezentant ČSR bronz, vo francúzskom meste Grenoble v roku 1968 ako reprezentant ČSSR striebornú medailu a v rolu 1972 v japonskom Sappore opäť bronz.
Hokejové tribúny nadchýnal brilantne vybrúseným štýlom, bleskurýchlou lapačkou a železnými nervami. Bol povestný svojím pokojom, ktorý prenášal aj na spoluhráčov. Aj vďaka týmto vlastnostiam podľa viacerých hokejových odborníkov predbehol svoju dobu.
"Macík", ako Dzurillu prezývali, bol známy aj svojím rebelstvom. Demonštroval ho počas majstrovstiev sveta v Štokholme v roku 1969, na ktorých ČSSR získala bronzovú medailu. V zápase so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) si na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy na drese prelepil spolu so spoluhráčmi Janom Havlom a Jaroslavom Holíkom komunistickú hviezdu v štátnom znaku.
Mimoriadnymi výkonmi upútal (v tom čase už 34 ročný) na I. ročníku Kanadského pohára 9. septembra 1976 v Montreale, keď v súboji s domácimi "javorovými listami" v prvom zápase vychytal domáce hviezdy akými boli Phil Esposito, Bobby Orr, Bill Barber či Bobby Clarke. Zneškodnil 29 striel a Československo tak jeho zásluhou vyhralo 1:0.
Celý svet vtedy obletela snímka, ako si s domácim kanadským brankárom Roggie Vachonom po zápase priateľsky vymieňali dresy. Stalo sa tak po prvý raz v histórii a Dzurilla sa stal z večera na ráno v kolíske hokeja Kanade jednou z najjagavejších hokejových hviezd. "Mister Zero", ako ho po stretnutí nazývali zámorskí komentátori, dostal okamžite ponuky od viacerých tímov NHL, všetky však odmietol.
Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil ako tréner v Slovane a nemeckom klube Düsseldorf EG. Dzurilla zomrel na zlyhanie srdca 27. júla 1995 v nemeckom Düsseldorfe vo veku 53 rokov. V roku 1998 ho uviedli do Siene slávy Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (International Ice Hockey Federation - IIHF), 30. novembra 2002 aj do Siene slávy slovenského hokeja. Na prelome tisícročí ho vyhlásili za víťaza ankety Slovenský hokejista 20. storočia a v ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil tretie miesto. V roku 2007 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil in memoriam Pribinov kríž I. triedy - za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
Na jeho počesť sa každoročne v Bratislave koná mládežnícky hokejový turnaj Memoriál Vlada Dzurillu, ktorý organizuje klub Slovan Bratislava a v Piešťanoch februárový prestížny medzinárodný Turnaj Vlada Dzurillu, ktorý organizuje Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) pre reprezentácie do 18 rokov. Meno slovenskej hokejovej legendy nesie aj každoročne udeľovaná cena pre najlepšieho brankára v rámci ankety Zlatý puk. Jeho meno nesie aj zimný štadión v bratislavskej mestskej časti Ružinov.
0
www.ZIVOTPO.sk
